Formy myslenia

Existujú tri formy myslenia: pojem, súd a úsudok.

Pojem - forma myslenia, ktorou odrážame všeobecné a podstatné znaky a vlastnosti predmetov a javov reálneho sveta.

                Pojem nemôže existovať bez slova. Nie je myšlienka bez slova, nie je ani pojem bez slova. A je známe, že už samo slovo zovšeobecňuje. Prečo? Pretože každé slovo je vlastne signálom signálov, teda signalizuje celý rad predmetov a nie iba jeden. Ak povieme napríklad „les“, neznamená to iba nejaký konkrétny les, povedzme, v Karpatách, ale v podstate akýkoľvek les, kdekoľvek na svete.

Z druhej strany si však treba uvedomiť, že pojem a slovo, to nie je to isté. Ide o to, že ten istý pojem môžeme vyjadriť rôznymi slovami (už preto, že v každom jazyku znie ináč), alebo niekedy zasa pre niekoľko rôznych pojmov existuje iba jedno slovo (napr. koruna, čelo, atď.).

Pojem a predstava

1. Medzi nimi je tesný vzťah

a) Pojem vzniká na základe predstáv. Vzniká totiž na základe analýzy mnohých konkrétnych predmetov.

b) Predstava je oporou pojmu. Pri zložitých pojmoch je často potrebné vracať sa k predstavám. Geometria napr. často používa toto vracanie sa k predstave.

2. Sú medzi nimi i určité rozdiely

Pojem: Predstava:

a) nenázorný                                                      a) názorná

b) zovšeobecnený, abstraktný                        b) konkrétna, jedinečná

c) odráža iba podstatné vlastnosti  c) odráža aj nepodstatné vlastnosti

                Pojem je myšlienka o predmete, predstava je obraz predmetu.

                Veda sa stále rozvíja, rozvíjajú sa aj pojmy. Napr. pojem „atóm“ už dávno nezodpovedá pôvodnému významu - nedeliteľný.

Súd - druhá forma myslenia, ktorá odráža vzťah medzi dvoma pojmami. V základe súdu teda leží pojem. Keď hovoríme, vždy vyslovujeme súdy. Príklady: Nemám peniaze; svieti slnko; atď.

Súd je teda taká forma myslenia, ktorou niečo o predmete či jave tvrdíme alebo popierame. Vynesenie súdu predpokladá vždy dve veci: poznanie vzťahov medzi jeho časťami a presvedčenie o správnosti súdu.

Úsudok - forma myslenia, ktorou vynášame súd o niečom, čo vyplýva z platnosti iného súdu alebo iných súdov. Často sa možno stretnúť s tvrdením, že úsudok vzniká na základe viacerých súdov, ale je zrejmé, že niekedy na to stačí súd jediný. Napr. ak poviem, že lampa je na stole, logicky z toho vyplýva ďalší súd - stôl je pod lampou.

                Pre proces vyučovania je dôležité poznať úsudok induktívny, deduktívny a úsudok z analógie.

Indukcia - úsudok z indukcie

Induktívny úsudok je postup od zvláštnych, konkrétnych  prípadov k všeobecnému poznatku - od príkladu k pravidlu.

Príklad: železo, cín, meď atď. sa teplom rozťahujú. To sú všetko kovy.  Z toho vyplýva záver, že kovy sa teplom rozťahujú.

                Všeobecný záver, ktorý sa robí na základe indukcie je značne hodnoverný. V opačnom prípade nemáme právo robiť široké zovšeobecnenia. Pre správnosť induktívneho úsudku je preto dôležité vedieť, od akých vlastností alebo kvalít predmetu môže závisieť nami pozorovaný jav, a zisťovať, či sa mení tento znak v jednotlivých prípadoch, s ktorými sme sa oboznámili, alebo či sa nemení.

Dedukcia - úsudok z dedukcie

                Opačným procesom indukcie je dedukcia. Deduktívny úsudok je vyvodzovaním zvláštneho prípadu zo všeobecného poznatku.

                Napr. keď viem, že 3 sú deliteľné všetky čísla, ktorých číslice v súčte sú násobkom 3, potom z toho môžeme vyvodiť, že aj číslo 4128 je deliteľné 3. Podobne postupujeme i pri kontrole predpokladov. Ak si myslíme, že máme do činenia s kyselinou, používame na potvrdenie tohto tvrdenia lakmusový papierik. Ak sa zafarbí na červeno pri ponorení do danej tekutiny, tak vieme, že skutočne ide o kyselinu. V tomto prípade sme sa opierali o všeobecný poznatok, podľa ktorého od kyseliny sa lakmus vždy zafarbí na červeno.

Analógia - úsudok z analógie

Analógia spočíva v tom, že zo známych konkrétnych prípadov usudzujeme na iný podobný prípad. Napr. z toho, že forma sopiek na Zemi je podobná forme hôr na Mesiaci, začalo sa usudzovať na sopečný pôvod týchto hôr.

                Analógiu najčastejšie používajú deti, ale i dospelí. Treba povedať, že poznatky získané analógiou nie sú dostatočne hodnoverné.

Myšlienkové operácie

                1. Porovnávanie - je to zisťovanie podobnosti a rozdielnosti predmetov alebo javov.

                2. Analýza - myšlienkové rozčlenenie niečoho na časti, alebo myšlienkové vyčleňovanie jednotlivých vlastností predmetov alebo javov.

                3. Syntéza - myšlienkové spájanie týchto častí alebo vlastností

                4.  Abstrakcia - odmyslenie so niektorých vlastností alebo častí predmetu, ktorý práve vnímame alebo o ktorom rozmýšľame.

                5. Konkretizácia - protikladný proces abstrakcie. Je to v podstate uvedenie nejakého príkladu, akási ilustrácia niečoho všeobecného. V škole sa používa veľmi často.

                6. Indukcia - postup od zvláštnych prípadov k všeobecnému poznatku. Tak boli objavené všetky prírodné zákony.

                7. Dedukcia - postup, ktorý spočíva vo vyvodzovaní zvláštneho konkrétneho prípadu zo všeobecného poznatku. Treba vedieť, že i dedukcia prináša nové cenné poznatky.